Slovensko v zrkadle histórie

Zdá sa vám to absurdné ? Mne sa zdá oveľa viac absurdné, keď sem príde na návštevu bezvýznamný človek, ako je bývalý guvernér štátu New York Georg Pataki, a chce nám dávať lekcie práv menšín. Áno, v zmysle svojho postavenia je na Sovensku rovnako bezvýznamný, ako by bol bezvýznamný primátor Zvolena vo Washingtone. Posledné dva dni opäť niektoré médiá otvorili diskusiu na tému ochrany jazyka, pričom paradoxne, namiesto objektívneho pohľadu na vec, prinášajú komentáre, ktoré vyzerajú, ako by na Slovensku boli Slováci menšinou a utláčali maďarskú väčšinu. Miesto riešenia reálnych problémov sa zaoberáme problémom, ktorý neexistuje. V žiadnej krajine v Európe sa netoleruje, ak menšina neovláda hlavný jazyk štátu. Zákony na ochranu jazyka majú mnohé krajiny oveľa tvrdšie, než my - stačí spomenúť Francúzov, alebo Poliakov. Sú krajiny, kde dokonca neznalosť hlavného jazyka môže byť dôvodom na obmedzenie niektorých občianskych práv. Len na Slovensku sa niektorí chcú tváriť, akoby nevedeli narátať do piatich.

Georg Pataki má možno meno a postavenie v USA. Rovnako je však maďarského pôvodu, a už z jeho vyjadrení bolo vidieť, že zákon nečital, ani v minimálnej miere. Takisto počas svojho funkčného obdobia neurobil nič, čo by zlepšilo postavenie španielsky hovoriacich menšín, či už v USA, alebo samotnom New Yorku. To je ostatne logické, lebo v opačnom prípade by jeho znovuzvolenie za guvernéra, či prípadná kandidatúra na senátora boli iba nereálnym snom. Pripadá mi absurdné, keď o menšinových právach hovorí človek, ktorý v dobe, keď mal na ne dosah vo vlastnej krajine, vôbec sa nimi nezaoberal - a rôznych, mnohopočetných komunít je v USA, ako aj samotnom New Yorku veľa, či už sú to vyššie spomínané španielsky hovoriace, alebo Číňania, Poliaci, a mnohé iné.

Ešte väčším sklamaním je pre mňa mlčanie slovenskej diplomacie. Namiesto jasnej a ostrej reakcie, ktorá by jednoznačne ukázala Patakimu jeho miesto, sme sa zmohli na slaboduché reakcie s poukázaním na Csákyho. Mali by sme si už konečne uvedomiť, že do zahraničnej politiky nepatria slabosi. Ak nevedia zastupovať záujmy štátu, dávať jasné a podložené stanoviská, nech nerobia diplomaciu. V tej sa totiž rukavičky nenosia.